V očiach súčasných bulharských politických elít si Severné Macedónsko nezaslúži byť členským štátom Európskej únie, pokiaľ nebude nesúhlasiť s tým, že jazyk, ktorým jeho ľudia hovoria, nie je macedónsky – teda juhoslovanský jazyk, ale v skutočnosti pochádza z bulharčiny.
Bulharsko, členská krajina EÚ od roku 2007 drží budúcnosť Severného Macedónska v únii ako rukojemníka. Robí tak bez ohľadu na to, ako to vníma celý susedný národ.
Táto nerovnováha medzi nimi odhalila fatálnu chybu v procese členstva v EÚ.
Každý krok na prístupovej ceste si vyžaduje plný konsenzus všetkých 27 členských štátov. Bulharsko využíva najvýznamnejšiu právomoc udelenú členským štátom právo ovplyvniť pristúpenie kandidáta.
Všetky ostatné krajiny sa napriek tomu zhodli, že dvojmiliónový balkánsky národ je viac ako pripravený stať sa členom EÚ.
EÚ pred rozhodnutím o začatí rozhovorov v marci 2020 rozhodla, že prístupový proces bude spojený s Albánskom. Všetkých 27 členských štátov súhlasilo.
Bulharsko zmenilo názor
Bulharsko poslalo poznámku ostatným členom a žiadalo, aby EÚ uznala macedónsky jazyk ako „písomnú regionálnu normu bulharského jazyka”. Vydalo tiež veto pri začatí rozhovorov, aby každý vedel, že to myslí vážne.
Najnovšie veto prišlo začiatkom tohto leta, počas júnového summitu EÚ v Bruseli.
Po páde železnej opony bývalé komunistické krajiny usilujúce sa o prijatie od západných národov rýchlo postavili fašizmus a komunizmus na rovnakú úroveň, vychvaľovali ich ako paralelné totality. To zasadilo zárodok historického revizionizmu od rehabilitácie nacizmu po komunistické zločiny.
Európsky parlament vydal v roku 2009 uznesenie. V ňom odsúdil všetky totalitné režimy minulého storočia. Toto spájalo komunizmus s nacizmom a fašizmom ako „zdieľané dedičstvo”.
Nabité príbehy zahŕňajúce fašistickú alebo komunistickú minulosť krajiny, alebo oboje, transformovali procesy, ako je integrácia EÚ. Tie boli v minulosti zvyčajne čisto byrokratické.
Novinár a analytik Sasho Ordanoski verí, že aj keď bulharské veto odráža politické postoje z obdobia Živkova, odhaľuje tiež geopolitickú stratégiu oko za oko, zub za zub, na ktorú sa integrácia Severného Macedónska do EÚ zmenila.
Ako dokazuje samotná dohoda z Prespy, Grécko nespochybnilo macedónsku identitu okolo názvu krajiny. V dohode sa tento jazyk nazýva macedónsky:
„Je to medzinárodný dokument sponzorovaný OSN, ktorý nenecháva žiadne pochybnosti o identite národa a jeho jazyku. Dohoda, ktorá sa schválila aj na medzinárodnej úrovni, oboch stmelila,” vysvetľuje Ordanoski.
Nielen bulharský obraz trpí. Ordanoski je presvedčený, že samotná myšlienka Európskej únie sa spochybňuje.
„Je zrejmé, že tento spor je výsledkom mnohých nezodpovedaných otázok, ktoré Európu trápia už stovky rokov. EÚ mala byť receptom riešenia sporov raz a navždy, pričom sa každý stane súčasťou veľkej rodiny bez hraníc, kde si budeme vymieňať svoje skúsenosti a kultúry,” uzavrel.
Zdroj:
EURONEWS, 2021. Could North Macedonia be the graveyard of the EU’s ideals? [online]. [cit. 2021-08-10]. Dostupné na: https://www.euronews.com/2021/07/20/could-north-macedonia-be-the-graveyard-of-the-eu-s-ideals
