Čína je najväčším znečisťovateľom ovzdušia na svete. Jej automobily a továrne ročne uvoľnia takmer dvakrát toľko uhlíkových častíc poškodzujúcich pľúca ako v Amerike.
Vedenie krajiny vysiela správy o znižovaní emisií. Napriek tomu jeho plán na zníženie uhlíkovej náročnosti GDPR o 65% do roku 2030 (v porovnaní s úrovňami z roku 2005) a dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2060 nepriniesol útechu pre ekológov.
Čína stále buduje stovky uhoľných elektrární. Climate Action Tracker zostavujúci konzorcium odborníkov, hodnotí svoje úsilie o znižovanie emisií ako „vysoko nedostatočné”.
Čínsky trh s uhlíkom bol uvedený 1. februára, desať rokov po prvom uvedení na trh. To prinieslo náznak nádeje, že by mohlo dôjsť k obmedzeniu závažného znečistenia, ktoré táto krajina vytvára.
Všeobecné princípy systému obchodovania s emisiami odrážajú globálne štandardy. Existujú však dva dôvody na obavy, že Peking nemusí obchodovať s uhlíkom správne.
Prvým je rozsah ETS. Očakávalo sa, že trh pokryje najmenej 70% priemyselných odvetví emitujúcich uhlík v krajine vrátane výroby energie, letectva a petrochemických výrobkov.
Môže to nakoniec urobiť. Jeho prvá fáza však pokrýva iba 2 225 generátorov energie. To predstavuje malú časť emisií (výrobný sektor ako celok produkuje asi 30% čínskych emisií).
Namiesto použitia absolútneho emisného stropu, ako to robí Európa, sa stanovenie maximálnych limitov emisií znečisťovateľov bude hodnotiť podľa štyroch referenčných kritérií vrátane veľkosti, typu paliva a intenzity uhlíka.
Spoločnosti musia platiť iba za 20% emisií presahujúcich ich strop. Maximálne pokuty za porušenie predstavujú podľa ratingovej agentúry Fitch iba 30 000 ¥ (4 644 $).
Tvorcovia politík však ešte musia uviesť, kedy sa posunú k absolútnemu emisnému stropu. Tento krok je považovaný za potrebný na vyčistenie najviac smogom postihnutých miest Číny.
Taktiež neuviedli, kedy ETS privedie celý energetický sektor a ďalšie znečisťujúce odvetvia.
Po druhé, program čelí právnej nejasnosti. IET zriadilo ministerstvo ekológie. Rámec pre presadzovanie trhu s uhlíkom však nie je vyskúšaný. Mnoho z najhorších znečisťovateľov bude hľadať medzery.
„Na získanie akceptácie od spoločností a miestnych orgánov presadzovania práva a stanovenie pokynov pre účasť investorov tretích strán musí samotná štátna rada (vládny kabinet) vydať pravidlá,” tvrdí Chen Zhibin z think-tank SinoCarbon.
Rada to už konzultovala s mocnou výrobnou a energetickou loby v krajine. Zatiaľ sa ale nehovorí o tom, kedy bude vypracovaný konečný súbor pravidiel.
Zdroj:
The Economist, 2021. Can China’s new carbon market take off? [cit. 2021-02-27]. [online]. Dostupné na: https://www.economist.com/finance-and-economics/2021/02/27/can-chinas-new-carbon-market-take-off