Prezident konferencie, Alok Sharma, povedal, že je vďačný za tvrdú prácu vlád počas klimatickej konferencie. Tú mnohí považovali za poslednú šancu na riešenie zhoršujúcej sa klimatickej krízy.
V rámci klimatickej dohody krajiny potvrdili „dlhodobý globálny cieľ… pokračovať v úsilí obmedziť nárast teploty Zeme nad 1,5 °C”.
Tiež uznali, že si to bude vyžadovať „rýchle, hlboké a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov vrátane zníženia globálnych emisií oxidu uhličitého o 45 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňou v roku 2010, znížiť emisie metánu o 30 %, znížiť odlesňovanie a vyradiť uhlie”.
Mnohí aktivisti a experti uviedli, že dohodu musí podporiť implementácia a ambicióznejšie kroky v mene vlád.
V roku 2009 bohaté krajiny súhlasili s mobilizáciou 100 miliárd USD (86,4 miliardy EUR) ročne na riešenie potrieb rozvojových krajín. Táto pomoc sa ale nikdy neuskutočnila.
„Glasgowská dohoda s hlbokým poľutovaním konštatuje, že cieľ sa nedosiahol. Dohoda povzbudzuje bohaté štáty, aby zmobilizovali finančné prostriedky.”
V ďalšej kľúčovej časti rokovaní rozvojové krajiny požadovali reparácie od najväčších historických producentov uhlíka na svete. Urobili tak z dôvodu, aby zaplatili za „straty a škody”, ktoré vznikli v dôsledku klimatickej krízy.
Zatiaľ čo dohoda uznala, že „zmena klímy už spôsobila a bude stále viac spôsobovať straty a škody”, nedošlo k vytvoreniu finančného fondu, ktorý navrhovali rozvojové krajiny.
„Len Škótsko a belgický región Valónsko sa zaviazali zaplatiť straty a škody,” tvrdia aktivisti.
Zdroj:
EURONEWS, 2021. COP26 takeaways: Some progress in climate pact but much more needed, activists say. [online]. [cit. 2021-11-12]. Dostupné na: https://www.euronews.com/2021/11/14/cop26-takeaways-some-progress-in-climate-pact-but-much-more-needed