Odkedy Federálny rezervný systém USA inicioval svoj prvý program kvantitatívneho uvoľňovania (QE) počas globálnej finančnej krízy v roku 2008, centrálne bankovníctvo sa obrátilo hore nohami.
Údaje získané spoločnosťou Finbold naznačujú, že popredné svetové centrálne banky vrátane Federálneho rezervného systému, Japonskej centrálnej banky, Európskej centrálnej banky a Britskej centrálnej banky vložili od roku 2008 do globálnej ekonomiky viac ako 25 triliónov USD. Viac ako 9 triliónov USD pritom pochádza len z krízy COVID-19.
Centrálne banky teraz čelia tvrdej hranici obmedzovania masívnych nákupov aktív bez ohrozenia ekonomického rozvoja.
V reakcii na ekonomický šok spôsobený vírusom COVID-19 zvýšili štyri popredné svetové centrálne banky svoje programy kvantitatívneho uvoľňovania celkovo o 9,1 trilióna USD. Urobili tak z dôvodu podpory svojich vlastných ekonomík a fungovania medzinárodných finančných trhov.
Kvantitatívne uvoľňovanie
Kedykoľvek sa centrálna banka zapojí do QE, získava značné množstvo aktív. Ide napr. o štátne dlhopisy s cieľom znížiť úrokové sadzby pôžičiek a súčasne zvýšiť výdavky na stimuláciu ekonomického rozvoja a prípadne inflácie.
Centrálne banky môžu byť nútené opustiť svoj nový politický prístup. Stane sa tak v prípade, ak bude pokračovať vyššia inflácia.
Federálny rezervný systém chce, aby inflácia rástla. Nebude okamžite zvyšovať úrokové sadzby. Táto myšlienka sa podrobila skúške v rámci COVID-19 a obrovských stimulov.
Investori, ktorí hľadajú zabezpečenie proti inflácii
Ako bolo oznámené začiatkom tohto týždňa, ceny zlata neustále rástli a po poslednom meraní inflácie v Spojených štátoch dosiahli takmer päťmesačné maximum.
Výsledkom je, že mnohí ľudia sa obracajú na zlato, akcie a kryptomeny, okrem iných foriem uchovávania hodnoty, ako prostriedku na ochranu pred infláciou.
Keďže niekoľko krajín je na pokraji finančného kolapsu, štátny dlh je naďalej predmetom diskusie v globálnej ekonomike. Dokonca aj tie najsofistikovanejšie krajiny sú tvrdo zasiahnuté, pričom úrovne štátneho dlhu dosahujú historické výšky.
Podľa údajov získaných spoločnosťou Finbold predstavoval štátny dlh USA, Japonska a Číny v novembri 2021 52,35 trilióna USD.
Zdroj:
FINBOLD, 2021. Major central banks have printed $25 trillion since 2008, data shows. [online]. [cit. 2021-11-18]. Dostupné na: https://finbold.com/major-central-banks-have-printed-25-trillion-since-2008-data-shows/