Európska komisia chce zreformovať jeden z najhmatateľnejších úspechov EÚ: schengenský priestor.
Tento priestor bol založený v roku 1995. Zahŕňa viac ako 400 miliónov občanov, ktorí majú povolenie prekračovať hranice bez toho, aby sa podrobili kontrolám.
Zahŕňa 22 z 27 členských štátov EÚ, ako aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko a niekoľko mikroštátov. Denne prechádza medzi štátmi schengenského priestoru viac ako 3,5 milióna ľudí.
Napriek svojej popularite integritu Schengenu vážne poškodili dve nedávne krízy: príliv migrantov a utečencov v roku 2015 a pandémia COVID-19. V obidvoch epizódach došlo v mnohých krajinách EÚ k opätovnému zavedeniu hraničných kontrol s argumentom, že mimoriadne okolnosti si vyžadujú mimoriadne opatrenia.
S cieľom pripraviť schengenský priestor na obdobie po skončení platnosti COVID a dosiahnuť, aby bol „silnejší a odolnejší”, predstavila Komisia novú stratégiu zameranú na tri piliere: vonkajšie hranice, vnútorné opatrenia a riadenie.
Plán prichádza v čase, keď sa európske ekonomiky znovu otvoria po zrušení obmedzení pre koronavírus a postupnom normalizovaní cezhraničného cestovania.
K dnešnému dňu má stále šesť krajín schengenského priestoru (Fínsko, Island, Nórsko, Dánsko, Maďarsko a Francúzsko) zavedené kontroly týkajúce sa zdravotnej krízy. Ďalšia skupina šiestich krajín (Nórsko, Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Dánsko a Francúzsko) zatiaľ monitoruje pohyby spojené s možnými teroristickými a trestnými hrozbami.
Čo obsahuje nová schengenská stratégia?
Podľa tejto stratégie bude agentúra Frontex, agentúra EÚ pre kontrolu hraníc, naďalej zohrávať ústrednú úlohu pri správe vonkajších hraníc EÚ.
Agentúra, ktorá je predmetom vyšetrovania pre údajne nezákonné operácie, zaznamenala od migračnej krízy v roku 2015 značné rozpočtové a mandátne rozšírenie.
Frontex očakáva, že do roku 2027 bude mať stály zbor 10 000 zamestnancov. Počas roka 2021 už bude nasadených 5 000 úradníkov.
Komisia presadzuje nový pakt o migrácii a azyle od septembra. No hlboko zakorenené nezhody medzi krajinami EÚ tento návrh účinne zastavili. Pre Brusel je pakt podstatným prvkom na posilnenie schengenského priestoru.
„Aby sme mali priestor voľného pohybu bez kontrol na vnútorných hraniciach, každý musí mať dôveru v to, že všetci ostatní členovia v tej istej oblasti plnia svoje úlohy a chránia správne vonkajšie hranice a v otázkach dobrej spolupráce spolupracujú,” uviedla v stredu popoludní po predstavení stratégie Európska komisárka pre vnútorné veci, Ylva Johansson.
Pokiaľ ide o interné opatrenia vo vnútri priestoru, Komisia odporúča zavedenie celoeurópskeho kódexu policajnej spolupráce a modernizáciu výmeny informácií o DNA, odtlačkoch prstov a registrácii vozidiel.
Výkonný pracovník navrhuje, aby sa na lety v rámci Schengenu používal aj systém predbežných informácií o cestujúcich (API). Ten v súčasnosti zhromažďuje údaje o cestujúcich, ktorí vstupujú do Schengenského priestoru.
Okrem toho chce Brusel viesť pravidelnejší dialóg s národnými vládami s cieľom identifikovať a riešiť spoločné výzvy. Zamýšľa tiež uskutočniť viac neohlásených návštev na mieste s cieľom dohliadať na správne vykonávanie schengenských pravidiel.
Zdroj:
EURONEWS, 2021. Brussels unveils plans to reform borderless Schengen Area. [online]. [cit. 2021-06-04]. Dostupné na: https://www.euronews.com/2021/06/02/brussels-unveils-plans-to-reform-borderless-schengen-area
