Debata o tom, či z pandémie vznikne vysoká inflácia, je čoraz naliehavejšia. V januári základné ceny v eurozóne rástli najrýchlejším tempom za posledných päť rokov.
V Amerike sa niektorí ekonómovia obávajú, že plánovaný stimul prezidenta Joea Bidena vo výške 1,9 trilióna $, môže prehriať ekonomiku.
Priestor na nákladných lodiach stojí o 180% viac ako pred rokom a nedostatok polovodičov spôsobený tohtoročným boomom dopytu po technologických zariadeniach narúša výrobu automobilov, počítačov a smartfónov.
Titulné štatistické údaje o raste cien čoskoro prispejú k pocitu, že sa začína inflačný úsvit. Stúpnu automaticky. Ropa Brent stúpla 8. februára po prvýkrát nad 60 $/barel za viac ako rok. V Nemecku už zrušenie dočasného zníženia DPH pomohlo medziročnému rastu inflácie z -0,7% na 1,6% za mesiac.
Počas väčšiny minulého desaťročia bola problémom svetového hospodárstva, posudzovaným podľa cieľov centrálnych bánk, príliš nízka inflácia. Vo výsledku by teda prichádzajúce zvýšenie cien mohlo byť vítané. V skutočnosti stojí za to sa obávať, a to z niekoľkých dôvodov.
Jedným z nich je, že to oslabuje ruku tých, ktorí obhajujú viac fiškálnych stimulov na miestach, ktoré to potrebujú. Napríklad je malá nádej, že eurozóna udrží vyššiu infláciu. Jej hlavná úroková miera sa počas pandémie neznížila a jej deficitné výdavky zostávajú neprimerané vzhľadom na jej ekonomické vyhliadky a nedostatok menovej sily.
Vyššia inflácia by tiež mohla spôsobiť vývoj menovej politiky v Amerike, kde je pravdepodobnejšie, že budú pretrvávať rastúce inflačné očakávania a rýchlejší rast priemerných cien. Federálny rezervný systém sľúbil, že bude udržiavať nízke úrokové sadzby a že bude pokračovať v nakupovaní dlhopisov, pretože chce, aby inflácia prekročila cieľovú hodnotu 2% a aby vyrovnala dnešné nedostatky. Ministerka financií, Janet Yellen, sa 7. februára pokúsila upokojiť kritikov stimulu prezidenta Bidena tým, že Amerika má nástroje na riešenie inflácie.
Vyššie úrokové sadzby v Amerike na oddialenie inflácie by znamenali silnejší odlev dolárov a kapitálu z rozvíjajúcich sa ekonomík, ako to bolo v roku 2013. To by ohrozilo ich financie a sťažilo by im boj proti dopadom pandémie.
Myšlienka úniku z paradigmy nízkej inflácie a nízkej sadzby za posledné desaťročie sa môže páčiť mnohým. Ale vyššia inflácia vystaví svetovú ekonomiku a finančné trhy hrboľatej ceste.
Zdroj:
TE ECONOMIST, 2021. How rising inflation could disrupt the world’s economic policies. [cit. 2021-02-11]. [online]. Dostupné na: https://www.economist.com/leaders/2021/02/10/how-rising-inflation-could-disrupt-the-worlds-economic-policies
