Aký je prínos prírody pre ekonomiku? Študenti ekonómie dobre ovládajú výrobné funkcie, ktoré zisťujú, ako sa vstupy, kapitál a práca, kombinujú s výnosom. Tieto funkcie vytvárajú najrôznejšie predpoklady, z ktorých mnohí ekonómovia dobre vedia (že napríklad príspevky kapitálu a práce podliehajú znižujúcim sa výnosom).
Málokedy im však napadne, že kombinácia vstupov, ktorá generuje výstup na Zemi, nebude na Venuši. Dýchateľný vzduch, pitná voda a znesiteľné teploty, ktoré umožňujú ľuďom robiť všetko, čo robia, a zložité ekosystémy, ktoré ich udržiavajú, bývajú považované za samozrejmosť. Toto je viac než len analytický pohľad. Počíta sa s novou správou o ekonomike biodiverzity, ktorú si nechala vypracovať britská vláda a ktorú vypracoval Partha Dasgupta z University of Cambridge. Tým, že ekonómovia prehliadajú úlohu, ktorú hrá príroda v hospodárskej činnosti, podceňujú riziká poškodenia životného prostredia pre rast a blaho ľudí.
Recenzia profesora Dasguptu v správe o zmene podnebia sa nesnaží hrať na srdcia ľudí. Ide skôr o tvrdý prípad, že služby poskytované prírodou sú nevyhnutným vstupom do hospodárskej činnosti. Niektoré z týchto služieb možno rozlíšiť pomerne ľahko: zásoby rýb, povedzme, na otvorenom oceáne. Iné sú oveľa menej viditeľné: napríklad zložité ekosystémy v pôde, ktoré recyklujú živiny, čistia vodu a absorbujú atmosférický uhlík. Pre ekonómov sú to neznáme témy, preto je cieľom revízie poskytnúť relevantné údaje, pomocou ktorých je možné ich analyzovať.
Správa obsahuje vlastnú ilustračnú produkčnú funkciu, ktorá zahŕňa prírodu. Vďaka tejto novej produkčnej funkcii môžu ekonómovia správne zohľadniť príspevky prírody k rastu.
Zahrnutie prírodného kapitálu umožňuje analýzu udržateľnosti súčasných mier ekonomického rastu. Keď ľudia produkujú HDP, získavajú zdroje z prírody a ukladajú do nej odpad. Ak táto ťažba a skládka presiahne schopnosť prírody opraviť sa, zásoby prírodného kapitálu sa zmenšia a s nimi aj tok cenných služieb v oblasti životného prostredia. V rokoch 1992 až 2014 sa podľa správy zverejnenej OSN hodnota vyprodukovaného kapitálu (ako sú stroje a budovy) zhruba zdvojnásobila a hodnota ľudského kapitálu (pracovníkov a ich zručností) vzrástla o 13%, zatiaľ čo odhadovaná hodnota prírodného kapitálu poklesla o takmer 40%.
Znížiť tieto požiadavky bez spomalenia rastu by bola monumentálna úloha. Profesor Dasgupta odhaduje medzi rokmi 1992 a 2014, že účinnosť, s akou ľudia transformovali prírodný kapitál na HDP, rástla asi o 3,5% ročne. Zastavenie poklesu prírodného kapitálu do roku 2030 pri zachovaní súčasných trendov rastu by si však vyžadovalo rast efektívnosti okolo 10% ročne.
Ani tieto druhy hrubých výpočtov nedokážu úplne zachytiť potenciálnu zraniteľnosť ľudí, pretože zložité prírodné systémy sa môžu pod tlakom meniť z jednej rovnováhy na druhú. Náklady na obnovu zničeného ekosystému môžu byť väčšie ako hodnota služieb, ktoré poskytoval, ak sú zdravé – za predpokladu, že je obnova možná. Je pravdepodobné, že odlesnenie amazonského dažďového pralesa, ktoré prekročí kritický prah, spôsobí náhlu premenu lesa na savanu, ktorá sa môže ukázať ako nezvratná. Profesor Dasgupta skutočne tvrdí, že ekonómovia by mali uznať, že v skutočnosti existujú obmedzenia rastu. Pretože účinnosť, s ktorou využívame konečnú odmenu Zeme, je ohraničená (fyzikálnymi zákonmi).
Zdroj:
THE ECONOMIST 2021. How should economists think about biodiversity?. [cit. 2021-02-09]. [online]. Dostupné na: https://www.economist.com/finance-and-economics/2021/02/06/how-should-economists-think-about-biodiversity
