Nový prieskum zistil, že vírus COVID-19 vytvoril v Európskej únii niekoľko potenciálne dlhotrvajúcich geografických a generačných rozdielov. Ľudia v južných a východných krajinách častejšie hlásia osobné alebo finančné ťažkosti v dôsledku pandémie.
Zaujímavé výsledky
Prieskum v stredu zverejnila Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR). Výsledky ukazujú, že sa Európania vo všeobecnosti cítia menej slobodní ako pred dvoma rokmi. Táto skutočnosť by mohla mať veľké dopady na politiku.
Viac ako polovica respondentov v šiestich skúmaných severných a západných krajinách: v Dánsku, Nemecku, Francúzsku, Holandsku, Švédsku a Rakúsku, uviedla, že pandémia ich vôbec neovplyvnila.
V šiestich južných alebo východných krajinách: v Bulharsku, Maďarsku, Taliansku, Poľsku, Portugalsku a Španielsku, sa ale toto percento znížilo pod úroveň 50 %. Väčšina respondentov pritom uviedla, že buď boli postihnutí chorobou alebo majú finančné problémy.
Vek má tiež vplyv na to, ako ľudia vnímajú, kto je vinníkom šírenia pandémie. Úzka väčšina (51 %) osôb starších ako 60 rokov viní jednotlivcov, zatiaľ čo mladší Európania mladší ako 30 rokov častejšie obviňujú vlády a iné inštitúcie (49 %).
Iba 22 % opýtaných uviedlo, že sa cítia slobodní, oproti 64 % pred pandémiou. Percento ľudí, ktorí tvrdia, že sa necítia byť slobodní, medzitým vyskočilo na 27 % zo 7 % spred dvoch rokov.
Len jeden z desiatich Nemcov teraz hovorí, že sa cíti slobodne. V roku 2019 to tvrdilo 68 % z nich. A to napriek tomu, že sa Nemecko vyhýba prísnejším obmedzeniam. Tie sa ale vyskytujú v iných krajinách ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko.
Stratu slobody ale obzvlášť silne pociťujú Rakúsko a Holandsko. V týchto krajinách klesol podiel ľudí, ktorí sa cítia slobodní, za posledné dva roky o viac ako 60 percentuálnych bodov. Zastavil sa na 15 %.
Medzitým najväčší podiel ľudí, ktorí sa v súčasnosti cítia slobodní, nájdete v Maďarsku (41 %) a v Španielsku (38 %). Presne 48 % Španielov sa pred dvoma rokmi cítilo slobodných. V Maďarsku to bolo 68 %.
Rôzne pohľady na pandémiu
ECFR tvrdí, že spôsob, akým rôzne vnímanie slobody ovplyvňuje politiku, je možné pozorovať najmä v Poľsku, Francúzsku a Nemecku.
V Poľsku pandémia podľa neho posilnila rozdiely medzi už existujúcimi ideologickými skupinami. „Vzhľadom na to, že väčšina obyvateľstva je voči vláde veľmi nedôverčivá, pripisuje obmedzeniam COVID-19 nekalé motívy a vládne kroky vníma ako veľkú hrozbu pre slobodu,” zdôrazňuje.
Poľsko má najvyšší podiel ľudí, ktorí si myslia, že vláda používa obmedzenia súvisiace s pandémiou na vytvorenie ilúzie kontroly alebo ako ospravedlnenie na kontrolu verejnosti.
V Nemecku, kde dlho vládla „konsenzuálna demokracia” riadená rôznymi koaličnými vládami, nebol žiadny silný odpor verejnosti voči obmedzeniam alebo nedôvera voči motivácii ohľadom ich zavedenia.
Mark Leonard, zakladajúci riaditeľ ECFR a jeden zo spoluautorov prieskumu, vo vyhlásení varoval: „Medzery, ktoré sa objavili v dôsledku COVID-19 môžu byť rovnako závažné ako tie, ktoré sa vyskytli počas krízy eura a utečencov.”
„To spôsobuje krehké podnebie v mnohých častiach Európy. Pre národné vlády a EÚ by to mohlo predstavovať problém, pretože sa snažia obnoviť osobnú slobodu ľudí a zaviesť svoje balíčky na zotavenie po pandémii COVID-19,” povedal.
Zdroj:
EURONEWS, 2021. ‘A tale of two pandemics’: How COVID divides could reshape European politics. [online]. [cit. 2021-09-03]. Dostupné na: https://www.euronews.com/2021/09/01/a-tale-of-two-pandemics-how-covid-divides-could-reshape-european-politics
