Viac ako 100 krajín a 400 miest prisľúbilo, že sa do roku 2050 dostanú k čistým emisiám. Investori a regulačné orgány vyzývajú spoločnosti, aby urobili to isté.
Na splnenie týchto cieľov si budú musieť tvorcovia politík vybrať z ponuky, od budovania veterných fariem až po dotovanie nízkouhlíkových leteckých motorových palív. To vyvoláva dôležitú otázku: aký je najlacnejší spôsob znižovania uhlíka?
Jedným zo spôsobov, ako na danú otázku odpovedať je uvaliť na uhlík cenu, a to buď ako daň, alebo ako „cap-and-trade” systém. To by povzbudilo firmy a spotrebiteľov k hľadaniu najlacnejších spôsobov.
Stanovenie ceny je však politicky ťažké. Iba pätina svetových emisií je pokrytá explicitnou cenou. Aj v Európe, ktorá je najväčším trhom s tekutým uhlíkom na svete, nie sú vytvorené sankcie. To znamená, že mnohé priemyselné odvetvia môžu stále pokračovať v znečisťovaní.
Prístupom, ktorý je v klimatických kruhoch populárny už zhruba desať rokov, je zváženie marginálnych nákladov na znižovanie. Rovnako ako ekologické prémie, aj oni vypočítavajú náklady na klimatické zásahy (vrátane prevádzkových nákladov a počiatočných výdavkov). Sú porovnávané s emisiami, ktoré sa podľa politiky majú zmierniť.
Pri zvažovaní, či využívať cesty autom alebo lietadlom, by ste mali vedieť, že automobily tvoria 11% svetových emisií skleníkových plynov, zatiaľ čo letecká doprava predstavuje iba 2%.
Väčšina prognostikov apeluje na zlepšenie uhlíkovej stopy, zvyšovaním energetickej efektívnosti budov, napr. inštaláciou izolácie alebo inteligentných chladiacich a vykurovacích systémov.
Ďalším spôsobom môže byť nahradenie elektrární spaľujúcich zemný plyn alebo uhlie obnoviteľnými zdrojmi.
Najdrahšími oblasťami hospodárstva na dekarbonizáciu však býva doprava (lietadlá a lode), ťažký priemysel (oceľ a cement) a poľnohospodárstvo (kravy produkujúce metán).
V týchto prípadoch zatiaľ neexistujú čisté, lacné a škálovateľné alternatívy.
Tvárou v tvár všetkým týmto ťažkostiam používajú prognostici sofistikovanejší prístup namiesto toho, aby sa jednoducho prepracovali pozdĺž krivky marginálnych nákladov.
Spoločnosť Goldman Sachs do svojej analýzy začleňuje rôzne scenáre a širší rozsah nákladov. Iní sa obracajú na modelovanie „energetických systémov”, ktoré sa formujú podľa rôznych predpokladov.
Zdroj:
THE ECONOMIST, 2021. What is the cheapest way to cut carbon? [cit. 2021-02-23]. [online]. Dostupné na: https://www.economist.com/finance-and-economics/2021/02/22/what-is-the-cheapest-way-to-cut-carbon
