Spolu s prevzatím moci militantnej skupiny Taliban nad Afganistanom zdedila táto skupina spolu s územím aj nerastné bohatstvo krajiny. Jeho hodnota je približne 1 bilión USD (856,82 miliardy eur). Do zoznamu patria aj tie, ktoré môžu poháňať svet pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.
Ide o veľa
Podľa správy zverejnenej v januári ústavom US Geological Survey (USGS) disponuje Afganistan zásobami bauxitu, medi, železnej rudy, lítia a vzácnych kovov. Horúcou komoditou tohto roka sa stála práve meď, ktorá je nevyhnutná na výrobu káblov. Jej ceny stúpli na na vyše 10000 USD za tonu. Lítium hrá zas významnú úlohu pri výrobe batérií pre elektromobily, solárnych panelov a veterných elektrární.
Hoci sa Afganistan snaží využiť tieto kovy, z dôvodu nepokojov a slabej infraštruktúry sa to krajine nedarí. Okrem toho čelí Taliban zablokovaniu financií po návrate k moci 20 rokov od zvrhnutia, pretože hlavní darcovia zastavili svoju podporu Afganistanu. To situácii tiež nepomáha.
Dvojité bohatstvo Afganistanu
Okrem už spomínaných vzácnych kovov sa krajina Východnej Ázie môže pýšiť aj prvkami vzácnych zemín, akými sú: neodým, prazeodým a dysprózium používajúce sa v sektore čistej energie. Ústav US Geological Survey odhaduje hodnotu nevyužitého nerastného bohatstva krajiny na 1 bilión USD. Afganskí predstavitelia ale tvrdili, že hodnota je trojnásobne väčšia.
Zároveň je Afganistan bohatý aj na drahé kamene. Predovšetkým ide o smaragdy, rubíny, ako aj polodrahokamy turmalín a lapis lazuli. No práve tieto komodity sa spájajú s nelegálnym pašovaním do Pakistanu. V krajine sa ťaží aj mastenec, mramor, uhlie a železo.
Zuby si brúsi aj Čína
Hoci sa môže zdať, že mnoho investorov kvôli situácií môže dávať ruky preč, Čína je opačným prípadom. Podľa druhej najväčšej ekonomiky sveta je dôležité udržiavať „priateľské a kooperatívne” vzťahy s Afganistanom po vstupe Talibanu do Kábulu. Čínska Spoločnosť China Metallurgical Group Corporation získala v roku 2007 práva na prenájom obrovského ložiska medenej rudy Mes Aynak. Dĺžka prenájmu je 30 rokov a objem ťažby predstavuje 11,5 milióna ton komodity.
K celej situácii sa vyjadril aj Ryan Hass, vedúci pracovník think-tanku Brookings Institution so sídlom vo Washingtone so slovami: „Hoci čínski lídri nie sú nadšení” nástupom Talibanu k moci, nedovolia, aby princíp stál v ceste pragmatizmu.”
Objavili sa aj ďalšie reakcie. Francúzsky expert Guillaume Pitron poznamenal: „Číňania nepodmieňujú svoje obchodné dohody dodržiavaním demokratických princípov. No nemyslím si, že sa z Afganistanu stane El Dorado minerálov. Na to potrebujete veľmi stabilné politické prostredie.”
Medzi objavením ložiska nerastov a začiatkom ťažby môže podľa neho ubehnúť aj 20 rokov. „Žiadna spoločnosť nebude chcieť investovať, ak nebude existovať stabilný politický a právny systém,” dodal.
Zdroj:
ZOZNAM.SK, 2021. Taliban zdedil nevyužité zásoby nerastov v hodnote 1 bilióna USD. [online]. [cit. 2021-08-22]. Dostupné na: https://openiazoch.zoznam.sk/cl/215153/Taliban-zdedil-nevyuzite-zasoby-nerastov-v-hodnote-biliona-USD
