Európska únia súhlasila s rozšírením už aj tak dlhého zoznamu sankcií voči vláde bieloruského prezidenta, Alexandra Lukašenka, v snahe obmedziť zhoršujúcu sa krízu na východných hraniciach bloku.
Rozhodnutie získalo politickú podporu 27 členských štátov.
Brusel obviňuje Lukašenka zo zosnovania hybridného útoku proti EÚ v odvete za početné sankcie uvalené po sporných bieloruských prezidentských voľbách v roku 2020.
EÚ verí, že bieloruské úrady lákajú ľudí z Blízkeho východu a afrických krajín až na letisko v Minsku. Dôvodom je to, aby ich potom poslali k hraniciam s Poľskom, Litvou a Lotyšskom.
Európska komisia v súčasnosti zhromažďuje dôkazy, aby zistila, či sú do obchodovania s ľuďmi zapojení aj ďalší dopravcovia.
Prezident Lukašenko naďalej odmieta akúkoľvek zodpovednosť.
Bielorusko postihnú sankcie
Ministri zahraničných vecí z 27 členských štátov sa v pondelok stretli v Bruseli, aby prediskutovali prebiehajúcu situáciu a dohodli sa, že na Bielorusko uvalia piaty balík sankcií.
Tentoraz Rada hlasovala za rozšírenie kritérií na čiernu listinu. Cieľom bolo potrestať ľudí a organizácie, o ktorých sa domnieva, že využívajú migrantov a uľahčujú lety smerujúce do Minska.
„Sankcie sú vždy účinné, pretože ovplyvňujú ľudí, ich bohatstvo a schopnosť pohybu,” povedal pred stretnutím vysoký predstaviteľ EÚ, Josep Borrell.
Borrell, ktorý označil Lukašenkove činy za „neľudské a poľutovaniahodné”, uviedol: „Nový balík sankcií potrestá letecké spoločnosti, cestovné kancelárie a všetkých, ktorí sa podieľajú na tomto nezákonnom pretláčaní migrantov.”
Poznamenal, že väčšina letov smerujúcich do Minska bola zastavená vďaka diplomatickej pomoci EÚ. V posledných dňoch podpredsedníčka Európskej komisie, Margaritis Schinas, navštívila Libanon, Spojené arabské emiráty a Irak. Zároveň vyzvala národných predstaviteľov, aby zastavili lety smerujúce do Bieloruska.
Hoci hraničná kríza prebieha už od začiatku leta, situácia nabrala minulý týždeň dramatický spád, keď sa na bielorusko-poľskej hranici, najmä na hraničnom priechode Kuźnica, objavili stovky nových prisťahovalcov s cieľom vycestovať do Nemecka.
Poľsko zakročilo
Poľsko tvrdí, že viac ako 15 000 migrantov bolo nedávno prepravených do Minska a poslaných k hraniciam krajiny. V dôsledku toho Varšava nasadila tisíce vojakov, aby zabránili nelegálnym prechodom.
Situácia sa zhoršila natoľko, že ju možno opísať ako humanitárnu krízu, pričom teploty pod nulou spôsobujú viaceré prípady podchladenia. Od konca leta zomrelo v oblasti najmenej desať ľudí.
EÚ, USA a NATO ostro odsúdili Lukašenkov plán a naďalej požadujú okamžité ukončenie štátom podporovanej taktiky ozbrojovania migrantov.
Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie, bola medzi prvými lídrami, ktorí vyzvali na obnovenie sankcií voči bieloruským predstaviteľom a leteckým spoločnostiam tretích krajín zapojených do obchodovania s ľuďmi.
Ruský prezident, Vladimir Putin, poprel akúkoľvek podpornú úlohu v Lukašenkovom sprisahaní a ponúkol svoju pomoc ako sprostredkovateľ v kríze.
Putin verejne odvolal bieloruského lídra, keď sa verejne vyhrážal, že preruší dodávky plynu medzi EÚ a Ruskom. Gazprom, ruská energetická korporácia, je podľa tržieb najväčšou spoločnosťou v krajine a zodpovedá za 25 % dodávok plynu do EÚ.
Európska únia nemá žiadny priamy kontakt s Lukašenkom, pretože ho považuje za nelegitímneho vládcu, ktorý zostal pri moci po voľbách, ktoré neboli považované za slobodné ani spravodlivé.
Zdroj:
EURONEWS, 2021. EU agrees to slap Belarus with new, wider raft of sanctions over border crisis. [online]. [cit. 2021-11-16]. Dostupné na: https://www.euronews.com/2021/11/15/eu-ready-to-slap-belarus-with-new-raft-of-sanctions-over-border-crisis
