Na stretnutí v Londýne začiatkom tohto mesiaca sa ministri financií krajín G7: USA, Japonska, Británie, Nemecka, Francúzska, Talianska a Kanady, jednomyseľne dohodli, že začnú vytvárať rámec pre globálnu sadzbu dane z príjmu právnických osôb.
Rámec stanovil zásadu „dvoch pilierov”. Prvý pilier zaručuje, že spoločnosti, ktoré dosiahnu 10 % ziskovú maržu, budú podliehať sadzbe dane. Druhý pilier zaručuje, že krajiny budú účtovať minimálnu sadzbu dane vo výške 15 %.
V rámci toho všetkého sa nové pravidlá zamerajú na to, kde sa zisk dosiahol, a nie na to, kde má spoločnosť sídlo. Práve toto spoločnosti odradí od pohybu peňazí po celom svete alebo poskytovania služieb v jednej krajine z inej, ktorá má nižšiu sadzbu dane.
Koncept globálnej sadzby dane z príjmu právnických osôb nie je žiadnou novinkou. Regulačné orgány a riadiace orgány sa pokúsili vyplniť medzery, ktoré používajú tieto veľké nadnárodné spoločnosti, vzhľadom na to, že spoločnosti ako Google, Amazon, Facebook a Apple zarábajú miliardy dolárov a neplatia takmer žiadne dane.
Prax, ako zarobiť peniaze v jednej krajine a potom ich presunúť do inej, aby sme platili menej daní alebo sa im spoločne vyhli, je väčšinou úplne legálna. Aj keď to môže vyvolať určité morálne otázky. Táto skutočnosť sa až teraz dostala do centra pozornosti s nárastom medzinárodných a digitálnych firiem. Tie presúvajú viac finančných prostriedkov po celom svete ako kedykoľvek predtým.
Napríklad spoločnosť Apple drží v rezervách viac peňazí ako celý hrubý domáci produkt (HDP) mnohých krajín. Vo väčšine krajín ale táto firma platí nižšiu daň ako priemerná domáca spoločnosť.
Toto uzavretie medzier môže signalizovať dobrý krok pre domáce vlády. Napríklad Spojené kráľovstvo v nasledujúcich desiatich rokoch získa pre svoju ekonomiku ďalších 14,7 miliárd libier. To predstavuje značnú pomoc vzhľadom na veľký dopad globálnej pandémie COVID-19.
Aký to bude mať vplyv na kryptomeny?
Pri nevyhnutnom zavedení týchto nových pilierov si musíme položiť otázku: Aký dopad by to mohlo mať na krypto-spoločnosti?
Krypto je vo svojej podstate skutočne medzinárodné. Presúva peniaze po celom svete. Zároveň sa zameriava sa na medzinárodné publikum. V dôsledku toho spadá svojím fungovaním pod nové pravidlá týkajúce sa zdaňovania medzinárodných spoločností.
Implementácia týchto nových pravidiel sa ešte len musí potvrdiť. Existuje domnienka, že krypto-spoločnosti pôsobiace v medzinárodnom meradle budú musieť urobiť jednu z dvoch vecí: Buď budú musieť byť pripravené zaplatiť domácu sadzbu spoločnosti vo výške 15 % po celom svete, alebo presunúť svoje fyzické miesto do skutočne medzinárodného prostredia. Aby bolo jasné, muselo by ísť viac ako len o registrované sídlo.
V skutočnosti by to bol koniec pre spoločnosti sídliace mimo lokalít ich pôsobenia, ako sú Seychely alebo Britské Panenské ostrovy, ktoré majú skutočné kancelárie v New Yorku.
Rovnako môže dôjsť k určitým zmenám v prípade „servisnej spoločnosti” so sídlom v USA s „hlavnou spoločnosťou” v zahraničí.
Druhou stránkou je, že zatiaľ čo G7 tvorí obrovské množstvo globálneho HDP, stále existujú významní hráči ako India, Čína a Rusko. Tieto krajiny nie sú zahrnuté do nových pravidiel. Dokonca sa k nim ani neprihlásili. A ťažko povedať, či tieto pravidlá vôbec adoptujú. Rovnako krajiny ako Singapur a Ukrajina majú priaznivé daňové pravidlá pre spoločnosti, ktoré tam chcú podnikať len s minimálnou prítomnosťou.
Najlepšie, čo môžu zatiaľ všetky krypto-spoločnosti urobiť, je nateraz sledovať vývoj a implementáciu týchto daní.
Na záver je potrebné mať na pamäti, že daňové úniky sú nezákonné ale nemali by sa robiť. Na druhej strane vyhýbanie sa daňovým povinnostiam je len inteligentné plánovanie a na jeho správnu implementáciu vždy stojí za to minúť čas a peniaze.
Zdroj:
COINTELEGRAPH, 2021. The global corporate tax rate: Crypto savior or killer? [online]. [cit. 2021-06-12]. Dostupné na: https://cointelegraph.com/news/the-global-corporate-tax-rate-crypto-savior-or-killer
