V určitých krajinách, keď sa má za to, že politici zlyhali, je čas, aby sa v televízii objavila nezávislá osoba, ktorá oznámi, že sa chopí moci. V Taliansku je postup nasledovný: v kvalitnom obleku, zvyčajne s úspešnou kariérou centrálneho bankára, je privolaný muž, ktorý má za úlohu vyriešiť situáciu. Práve taký muž, Mario Draghi, 3. februára dorazil do paláca na vrchu Quirinal, kde ho prezident Sergio Mattarella požiadal, aby stál na čele novej vlády. Draghi prijal túto ponuku pod podmienkou podpory parlamentnej väčšiny. Mattarella povolal bývalého šéfa Európskej centrálnej banky po tom, čo skupina Italia Viva od Mattea Renziho zničila nádeje na dohodu medzi stranami, ktoré podporili odchádzajúceho predsedu vlády Giuseppe Contého a jeho ľavicovo orientovanú koalíciu. Otázkou zostáva: Môže si bývalý centrálny bankár získať podporu parlamentu?
Draghi poznamenal, že s bankovým podhodnotením čelí Taliansko ťažkej chvíli. Krajina je uprostred pandémie a do konca apríla sa musí vláda dohodnúť na spôsobe použitia viac ako 200 miliárd EUR (240 miliárd dolárov) na granty a pôžičky z ozdravného fondu EÚ.
Výsledok krízy, ktorá vypukla, keď 26. januára rezignoval Conté, predstavuje pozoruhodný triumf pre samotného Renziho, bývalého predsedu vlády. Zložil koalíciu, ktorej politiku, vrátane jej plánov prideľovania finančných prostriedkov EÚ, čoraz viac ľutoval. Zosadil populárneho predsedu vlády, ktorý sa mu vyhrážal, že ho napadne uprostred talianskej politiky. A obidva výsledky, ktoré by mohli zničiť malú stranu Renziho, boli dosiahnuté bez volieb. Italia Viva mala dostatok kresiel v parlamente, aby mohla byť rozhodujúca pre Contého väčšinu, ale prieskumy verejnej mienky naznačujú, že v súčasnosti má podporu menej ako 3% voličov.
Alternatívou k technokratickému predsedovi vlády a normálnou odpoveďou vo väčšine demokracií je volebná urna. Mattarella s určitým odôvodnením tvrdil, že výzvy, ktorým čelí Taliansko, sú príliš naliehavé na to, aby umožnili predčasné hlasovanie. Pritom však vyzdvihol ďalší nedostatok: ,,ťažkopádne postupy pri prenose moci v Taliansku”. Prezident pripomenul, že inštalácia vlády v roku 2018 trvala päť mesiacov a v roku 2013 štyri mesiace. Mattarella tvrdí, že si želá vysoko postavenú správu, ktorá by „nemala byť identifikovaná žiadnym politickým vzorcom”. Draghi však riskuje, že bude závislý na podpore dvoch strán, PD a Ligy, so zásadne odlišnými predstavami o tom, ako najlepšie riadiť Taliansko. Je to problém, s ktorým sa jeho technokratickí predchodcovia už zoznámili, a problém, ktorý pomáha vysvetliť stručnosť ich vlád. V priemere trvali rok a štyri mesiace.
Zdroj:
THE ECONOMIST, 2021. Mario Draghi je predvolaný na zostavenie talianskej vlády.[cit. 2021-02-04]. [online]. Dostupné na: https://www.economist.com/europe/2021/02/03/mario-draghi-is-summoned-to-form-italys-government
