Predstavte si to: píše sa rok 2045. Stojíte si na nástupišti v Berlíne a čakáte na nehlučný vlak Hyperloop. Vlak zastaví na stanici a o hodinu neskôr vás vyloží v Paríži, kde máte vaše ranné stretnutie.
Popoludní sa vydáte na ďalšiu cestu na pohodový víkend do Barcelony, cesta, ktorá nebude trvať dlhšie ako 90 minút.
Rýchlosť a jednoduchosť už pre vás nie sú prekvapením, pretože v poslednom štvrťstoročí sa takmer všetky cesty po Európe presunuli z neba na zem.
Krátke lety nie sú ničím iným ako pozostatkom minulosti poháňanej uhlíkom.
Mohlo by sa to zdať ako sci-fi, ale existujú skutočné dôvody domnievať sa, že taká budúcnosť mobility by mohla byť možná.
Klimatická kríza zameriava myseľ európskych tvorcov politík na ich stanovený cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050. Mnohí z nich stavujú na železnicu, aby sa tak priblížili k vytúženému cieľu.
„Vlaky sa už môžu pochváliť pôsobivými ekologickými údajmi, keď vezmete do úvahy ich vysoký stupeň elektrifikácie v porovnaní s inými druhmi dopravy. V súčasnej dobe sú zodpovední za iba 0,5 percenta emisií uhlíka v EÚ,” uviedol Carlo Borghini, vedúci spoločnosti Shift2Rail, orgánu EÚ zodpovedného za riadenie výskumu a inovácií v železničnom sektore.
Cieľom Shift2Rail je vytvoriť jednotný európsky železničný priestor (SERA). Je to myšlienka navrhnutá tak, aby umožňovala bezproblémovú cezhraničnú mobilitu na kontinente a zjednodušila sieť pre železničných operátorov.
Vlaky MagLev a Hyperloop v Európe?
Ak existuje niečo, čo by mohlo prilákať cestujúcich na vlaky, je to pravdepodobne možnosť drasticky skrátiť cestovné časy medzi veľkými európskymi mestami pri nulových emisiách.
Spoločnosti ako Nevomo v Poľsku a Zeleros v Španielsku sa usilujú o to, aby sa to stalo realitou prostredníctvom vývoja hi-tech železničného systému Maglev a škálovateľného systému Hyperloop.
„Hyperloop je nový spôsob dopravy, ktorý v zásade znižuje trenie. To je hlavným zdrojom neefektivity v doprave,” vysvetlil Juan Vicén Balaguer, spoluzakladateľ a hlavný marketingový riaditeľ spoločnosti Zeleros Hyperloop.
„Dve hlavné trenia sú aerodynamika: keď sa vozidlo pohybuje, existuje voči nemu určitý odpor. A druhé je trenie o zem, ku ktorému dochádza, keď sa koleso dotkne zeme,” dodal.
„Aby sme sa tomu vyhli, vložili sme vozidlo do trubice, kde odstránime väčšinu vzduchu, a na druhej strane nechávame vozidlo vznášať sa tak, aby sa nedotýkalo zeme,” upresnil.
Cieľom je dosiahnuť rýchlosť 1 000 km/h pri nulových emisiách.
Zdroj:
EURONEWS, 2021. Paris to Berlin in an hour: Welcome to the future of high-speed rail travel in Europe. [online]. [cit. 2021-08-17]. Dostupné na: https://www.euronews.com/next/2021/08/11/paris-to-berlin-in-an-hour-welcome-to-the-future-of-rail-travel-in-europe
